Avšak tí, ktorí prežívali priamo alebo prostredníctvom prenosu vysviacku týchto novokňazov v Bazilike sv. Petra, tomu, verím, plne rozumeli.

V ten deň pápež pomazal ruky deviatim mužom pre kňazskú službu. Pre službu, v ktorej má byť – ako im to povedal v homílii – žitý Boží štýl. Ten sa podľa Františkových slov prejavuje v štvorakej blízkosti: v blízkosti Bohu, blízkosti biskupovi, blízkosti medzi nimi a v blízkosti Božiemu ľudu.

Ako to pekne znie. Ale povedzme si pravdu – vôbec to nie je ľahké. Už samotnej blízkosti sú kladené rôzne prekážky. Poznáme to mnohí. Najčastejšie spomíname náročnosť pracovných povinností alebo nedostatok času. A potom jednotlivé „skupiny“, tie tiež nie vždy sú nami vyhľadávané a chcené.

Je však jedna blízkosť, ktorá rozhoduje o ďalších. Blízkosť Bohu. Ona je prameňom pre Boží štýl, v ktorom sa potom hľadá a nachádza čas s biskupom, kňazmi i Božím ľudom.

Azda si teraz mnohí pomyslíte na svojho kňaza, začnete premýšľať a v duchu sa pýtať, ako je na tom on; či vidieť jeho stretávanie s Bohom aj vo vašej farnosti; či Boží štýl je uňho skutočne žitý. Áno, na jednej strane máte pravdu. Tie slová v prvom rade patria nám kňazom.

Ale nebolo by múdre zabudnúť na to, že zrkadlenie stretávania s Bohom by malo byť viditeľné u každého kresťana.