Rodinná liturgia pri štedrovečernom stole

Na stole sa začne svieca.

Úvod: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Dnes oslavujeme Vianoce – sviatky narodenia nášho Pána. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny. V túto chvíľu zavítal aj k nám.

Evanjelium:

Započúvajme sa do slov Evanjelia podľa Lukáša (2,1-14):

„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.

Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.

Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Pieseň: Tichá noc (JKS č. )89

Aby sme si Božie slovo vierou privlastnili, vyznajme spoločne svoju vieru: Verím v Boha…

Modlitba detí:

Ďakujeme, Otče milý,
vo vianočnej slávnej chvíli,

za to, že sme mohli zas´
dožiť tento svätý čas.

že môžeme oslavovať,
Krista Pána zvelebovať
dnes v deň Jeho narodenia,
v deň záchrany a spasenia.

Prijmi, Pane, naše chvály
hoc´ nás je len hlúčik malý,
ale hlúčik, čo Ťa ľúbi
tak ako málokto z ľudí!

Spievame a modlíme sa,
z Písma Tvojho učíme sa,
deti Tvoje veľké, malé.
Nech Ti všetko slúži k sláve!
Amen.

Chvály, prosby a poďakovania: (každý člen rodiny vysloví chválu, poďakovanie alebo prosbu  za rodinu, priateľov…)* Na záver prosieb: Otče náš…

Mária, Ty si Matkou narodeného Božieho Syna. Celá naša rodina Ťa chce pozdraviť: Zdravas, Mária…

Môže nasledovať modlitba za zosnulých v rodine: Odpočinutie večné…

Sláva Otcu…

(Milosť nášho Pána, Ježiša Krista, a láska Božia i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s nami všetkými. Amen. Členovia rodiny si navzájom zaželajú požehnané sviatky.)

Požehnanie jedla a vinš:
Požehnaj, Bože, toto jedlo, nám na úžitok a Tebe na chválu.
Prosíme Ťa, Pane, buď častým hosťom v našom dome a daj, aby sme boli hodní darov, ktorými si nás obdaroval.

Vinšujem Vám
v tieto slávne sviatky

Krista Pána narodenia,

aby Vám dal Pán Boh

šťastia, zdravia,
hojného božského požehnania
a po smrti kráľovstvo nebeské!
Pochválený buď Ježiš Kristus!

___________________________________________________________________________

Dodatok: (Môžeme ho použiť pri chválach, prosbách a poďakovaniach – ako chválu trojjedinému Bohu)

*Modlime sa:

Oslavujeme Ťa, Nebeský Otče za Tvoju veľkú lásku k nám, že nám posielaš svojho Syna, aby nás vyslobodil z hriechov, vykúpil z moci diabla a smrti. On je naša záchrana – náš Spasiteľ a Vykupiteľ.

Ďakujeme Ti, že si sa nám opäť dal dožiť sviatkov Jeho narodenia a prosíme, odpusť nám všetko, čím sme sa previnili proti Tebe a proti našim blízkym.

Oslavujeme Ťa, Pane, Ježišu Kriste, že si prišiel z nebeskej slávy, stal si sa ľudským dieťaťom a žil si tu na zemi ako Boh a človek v jednej osobe.

Ďakujeme Ti za všetko, čo si pre nás vytrpel.

Prosíme Ťa, príď do našej rodiny a zostaň s nami stále, pretože Ty, stelesnená láska, si svetlom a šťastím nášho života.

Oslavujeme Ťa, Bože, Duchu Svätý, za to, že si nás už pri krste obdaril vierou v Pána Ježiša a že našej viere dávaš vzrast a silu prinášať ovocie skutkov lásky.

Ďakujeme Ti, že nás posilňuješ nádejou na večný život.

Prosíme, poteš smutných, posilni chorých; buď s tými, ktorí sú dnes osamelí. Pomôž ľuďom navzájom si odpustiť. Nedovoľ víťaziť nepriateľstvu a násiliu, ale pomáhaj k víťazstvu všetkému dobrému, čo napomáha životu podľa Tvojej vôle.

Požehnaj celý svet, našu vlasť, Cirkev, našu farnosť i rodinu pokojom a radosťou.

Trojjediný Bože, buď s nami a so svojím požehnaním cez Vianočné sviatky i potom, až na veky!

Slávnosť sv. Košických mučeníkov

Dnes sme slávili slávnosť sv. Košických mučeníkov. Svätú omšu celebroval novokňaz našej diecézy, Tomáš Kovalčík, kaplán v Pavlovciach nad Uhom. A v závere sv. omše nám udelil aj novokňazské požehnanie. 😀

Slávnosť sv. Košických mučeníkov

Veľký Piatok – Slávenie utrpenia a smrti Pána

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 18, 1 – 19, 42

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“

Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“

Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.

Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“

Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“

Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“

Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“

Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“

Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“

On vravel: „Nie som.“

Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.

Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“

Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“

Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“

On zaprel: „Nie som.“

Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“

Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.

Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“

Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“

Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“

Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.

Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“

Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“

Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“

Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“

Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“

Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.

Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“

Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“

Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“

Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“

Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“

Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“

Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“

Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“

Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“

Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“

Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“

Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.

Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“

Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“

Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“
Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.

Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

5.pôstna nedeľa na Trojke

Aj na piatu pôstnu nedeľu, ktorá sa nazýva aj smrtná (pripomína deň, kedy židovská veľrada rozhodla o Ježišovej smrti) sme pokračovali v nastúpenom trende a formou online prenosu sme k vám priniesli krížovú cestu, tento krát v mužskom prevedení a samozrejme aj sv.omšu.

Hlavným celebrantom bol vdp. František Čonka, kňaz z USA, v minulosti pôsobiacim aj v našom kraji. Ústrednou témou jeho homílie bola pozvánka  do „triedy ticha“, kde budeme prebývať s Ježišom,  kde treba klásť menej otázk, viac načúvať, milovať, viac byť deťmi nebeského Otca. K tomu nás vedie aj príklad sv.Jozefa, ktorý bol muž primajúci, chrániaci a snívajuci

Viac o tom sa dozviete v priloženom zázname homílie, sv.omše a fotogalérie.

Záznam z celej sv.omše, ako aj krížovej cesty si môžte pozrieť na Youtube kanáli Naše Humenné

Fotogaléria:

5.postna nedela - 2021

Pôstna nedeľa na Trojke

Korona, nekorona, aká by to bola pôstna nedeľa, keby sme nemali Krížovú cestu a pôstneho kazateľa – farára z Lieskovca, Mgr. Slavka Siváka.

Kedže fyzická účasť nebola zo známych dôvodov možná, spojili sme sa prostredníctvom on-line prenosu, ktorého záznam si môžte pozrieť tu.

Radi by sme sa s vami podelili aj s fotogalériou, priblížujúcou atmosféru Krížovej cesty a slávnia svätej omše.

1.pôstna nedeľa - 2021

Biela sobota

…V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko…

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 20, 1-9

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.


Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 24, 1-12

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.

Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.

Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.


Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 24, 13-35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Zopár záberov z Veľkej noci u nás na Trojke

Kvetná nedeľa 2020
Zelený štvrtok 2020
Veľký piatok 2020
Biela sobota 2020
Veľkonočná nedeľa 2020

Veľkonočná vigília

Biela sobota 2020