Jozef Kozák 02.11.2021
Chvíľu som premýšľal, ako mu na to odpovedať. Azda niektorí by ani nezaváhali a predostreli jednoznačný postoj: Som kresťan, stop halloweenu! Ale zjavne by si takáto odpoveď nielen u týchto detí nezískala priazeň. Už len tým, že ich identita kresťana sama osebe ešte nie je pevne zakotvená.
A tak som zvolil dlhšiu cestu, cestu dialógu a porovnania. Od keltskej pohanskej tradície, cez zábavný bisnis až po návštevu hrobov a modlitbu za zosnulých v kresťanskom ponímaní. A zavŕšil jednoduchým: ja som si z týchto dvoch vybral to kresťanské.
Nedalo mi to, a tak na ďalšej hodine náboženstva medzi deviatakmi som danú tému otvoril ja. Všimol som si totiž, že aj niektorí z nich prišli v daný deň do školy v halloweenskych kostýmoch. Pri slove „zábavný biznis“ sme sa museli zastaviť viac.
Lebo nedalo im a pripomenuli, že aj kresťania v danom čase kupujú v nemalom množstve kahančeky, sviečky a vence, aby ich položili na hroby. A to tiež môžeme za istých podmienok nazvať biznisom.
Mojou odpoveďou bolo, že zaiste nikde v kostole nepočuli výzvu na nakupovanie týchto vecí, lež apel na modlitbu za duše zosnulých.
Doma som sa k daným hodinám vrátil opäť a uvedomil som si, že toto je začiatok synody v praxi. Dialóg. Neurážlivý, bez predsudkov, vedený s láskou a chuťou ponúknuť pravdu o Bohu a Cirkvi, a pozvanie na zamyslenie i prehodnotenie či utvrdenie doterajších presvedčení.