Pred pár dňami sme sa vrátili z farskej púte – Lúrd a Fatimy. Naše putovanie začalo v piatok 25. augusta 2017 o 9:30 svätou omšu, pri ktorej farár Jozef požehnal pútnikov. Okolo desiatej sme „sa nalodili“ a vyrazili cez Košice, kde sme doplnili kapacitu autobusu veriacimi z farnosti Košice – sídlisko Ťahanovce. Naša cesta smerovala cez Maďarsko a Slovinsko do Talianska. V ranných hodinách sme dorazili do Turína. Tu sme si vychutnali skoro celý deň vo Waldocu, don Boscovom oratóriu, kde sa zrodili saleziáni. Neskoro popoludní sme vyrazili ďalej do Francúzska, a opäť po „nekonečných“ hodinách v autobuse nás čakal prvý nocľah – Grenoble.
V nedeľu ráno sme vyrazili do neďalekého La Salette, kde sa Panna Mária zjavila v roku 1846 dvom pastierikom Maximovi a Melánii. Aj napriek nádhernej prírode a neskutočnému pokoju, ale tlačený časom, sme sa po svätej omši pobrali ďalej do Lúrd, kde poniektorí stihli ešte neskorý večerný program pri Masabielskej jaskyni.
Pondelok 28.8. sme trávili „konečne“ bez autobusu. Celý deň patril prehliadke Lúrd – farský kostol, miesta kde žila Bernadetta, miesto zjavenia a ďalšie. Najsilnejším modlitbovým zážitkom tohto mestečka bol asi sviečkový sprievod počas modlitby ruženca. A nevadil nám ani hustý lejak.
V utorok nás opäť čakala dlhá cesta autobusom a presun do Santiaga de Compostela, kam sme dorazili vo večerných hodinách. Cestou sme stihli svätú omšu na pútnickom mieste Limpias, aj krátke osvieženie v Atlantickom oceáne.
Stredajšie dopoludnie patrilo Santiagu de Compostela, kam aj dnes putuje celoročne množstvo ľudí pešo. Pútnické trasy, tzv. „camino“ sú dobre značené a dá sa nimi dostať k sv. Jakubovi pomaly z celej Európy. Po poludňajšej medzinárodnej svätej omši v španielčine sme vyrazili do „konečnej destinácie“ našej púte – Fatimy.
Aj keď vo Fatime je čo „robiť“, predsa len sme si vo štvrtok „odskočili“ do krásnych historických mestečiek Alcobaca, Bathala a nakoniec hlavného mesta Lisabon. Nakoniec celý piatok už patril len a len Fatime – návšteva domčekov, kde žili Lucia, František a Hyacinta, modlitba krížovej cesty, prehliadka jednotlivých chrámov a večer modlitba svätého ruženca so sviečkovým sprievodom.
V sobotu ráno, na záver našej púte nám neostávalo nič iné, ako sa pobaliť a presunúť do historického centra mesta Porto, odkiaľ sme večer leteli do Budapešti. Domov sme sa vrátili v nedeľu ráno okolo deviatej hodiny – rovno na našu odpustovú slávnosť.
Ako vidíte, program bol dosť bohatý. Precestovali sme sedem tisíc kilometrov za desať dní. Navštívili tri veľké mariánske pútnické miesta, a ešte čosi „popri tom“. Ďakujeme Bohu za ochranu, že sme to všetko zvládli a vám za vaše modlitby. A samozrejme, všetkých vás sme niesli vo svojich srdciach a v modlitbách predkladali našej nebeskej Matke i Otcovi. Už teraz sa tešíme na ďalšiu farskú púť …
kaplán Marián